Vždy, keď počujem slovné spojenie "priveľmi
racionálny/e/i", mám chuť nasrato vykríknuť: "Hej ty, však sa trochu zamysli nad tým, čo hovoríš, veď to nedáva absolútne
žiadny zmysel!", väčšinou sa však tomuto nutkaniu ubránim. V nasledujúcich
pár riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo mám pocit, že prakticky vždy, keď
niekto povie "si priveľmi racionálny" sa v skutočnosti snaží povedať
presný opak, teda "si iracionálny", prípadne "nie si dosť
racionálny", alebo v najhoršom prípade "neviem, čo znamená slovo
racionálny, no bolo mi sympatické a tak som ho chcel použiť aspoň v jednej vete".
Ak sa správame racionálne ...
Racionálne jednanie, alebo
poslovenčene rozumné jednanie, sa dá opísať ako také, pri ktorom na základe
dostupných informácií zvolíte zo všetkých možností tú najlepšiu (vzhľadom na to,
čo chcete dosiahnuť dlhodobo aj krátkodobo). Samozrejme, keď získate viac
informácií, možnosť, ktorá sa predtým javila najlepšou, už najlepšou byť nemusí,
to ale nič nemení na tom, že lepší postup ako racionálny, sa kvôli definícii
vymyslieť nedá (ak by ste prišli na lepší spôsob, ten spôsob by bol automaticky
racionálny).
Nie je racionálne ignorovať pocity
Ľudia si často myslia že ak sa niekto správa racionálne musí ignorovať pocity svoje aj ostatných.
Pravdou je však presný opak. Emócie sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou
našich životov, ich ignorovanie nám môže ublížiť fyzicky aj psychicky a navyše,
úplne ignorovať sa ani nedajú, pretože ak si aj poviete, že ich ignorovať
budete, toto rozhodnutie môžete vykonať len na základe pocitov. Totiž, ak sa rozhodnete nevšímať si emócie, určite tým chcete získať
niečo, čo má pre vás pomerne vysokú hodnotu, a aby mohlo mať niečo pre vás
hodnotu, musíte byť na to ,priamo či nepriamo emocionálne naviazaný. V konečnom
dôsledku je teda nielen hlúpe snažiť sa ignorovať pocity, je to aj nemožné.
Správať sa racionálne by znamenalo brať do úvahy, ako vaše činy ovplyvnia to,
ako sa cítite vy a ľudia vo vašom okolí. Keď teda nabudúce stretnete niekoho, kto
je napríklad tak zameraný na peniaze, či úspech, že úplne ignoruje, ako zle sa
kvôli tomu cíti on a ostatní, majte na pamäti, že takéto správanie nie je
racionálne a už dupľom nie priveľmi racionálne.
Intuícia nie je nevyhnutne iracionálna
Obľúbeným mýtom je, že správať sa intuitívne je iracionálne.
Samozrejme je pravda, že intuícia je často chybná a môže nás viesť k nesprávnym
záverom, no v určitých prípadoch dosahuje dobré, dokonca možno aj lepšie výsledky,
ako zdĺhavé analytické rozmýšľanie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak nemáte
na rozhodnutie veľa času a máte z danej oblasti dostatočné skúsenosti, intuitívne
rozhodnutie vám môže ušetriť čas a priniesť výsledky veľmi podobné tým, ktoré
by ste získali analytickým myslením. Na druhú stranu, ak v oblasti, v
ktorej sa potrebujete rozhodnúť, nie ste expert, je lepšie sa pred rozhodnutím
najprv poriadne zamyslieť. Teda to aspoň tvrdia niektoré štúdie. V každom
prípade, spoľahnúť sa za určitých okolností na intuíciu nemusí byť vôbec iracionálne.
To, že niekto tvrdí, že sa správa racionálne, neznamená, že sa tak správa
V bežnom živote, ale aj v popkultúre (Sheldon - The Big Bang Theory, Spock - Star
Trek), sa občas človek stretne s niekým, kto o sebe tvrdí, že sa správa
striktne racionálne, no pravdou je skôr presný opak. Napríklad
v televízii takéto postavy často stavajú na predpoklade, že všetci ľudia sa
vždy správajú striktne logicky, respektíve, že sa vždy rozhodnú pre akciu, ktorá
im pomôže dosiahnuť ich ciele. Myslieť
si niečo také je však celkom iste iracionálne, pretože takáto idea ignoruje
empirické dôkazy (ktoré veda aj život radi znova a znova poskytnú), že ľudia sa
proste občas správajú hlúpo a sú ovplyvnení priveľkým množstvom faktorov na to,
aby vždy volili optimálne jednanie.
Je vôbec možné byť striktne racionálny?
Vo všeobecnosti verím
(a možno sa mýlim), že žiadny človek nie je schopný správať sa stále striktne
racionálne. Samozrejme je dobré snažiť sa o to
a iste sa dá k takémuto ideálnemu stavu aj dosť priblížiť, no dosiahnuť
ho úplne, možné asi nie je. My ľudia ako biologický druh proste nie sme na
niečo také stavaní, naše zmysly sú veľmi ľahko oklamateľné a naša myseľ je plná
vrodených "predsudkov" (anglické slovíčko bias lepšie vystihuje čo
myslím), ktoré nás tlačia, aby sme niektoré veci videli inak, ako skutočne sú.
Zdroj o intuícii: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0749597812000994