štvrtok 18. októbra 2012

Prečo klameme lekárom, prečo im to nie vždy vadí a prečo je to zlé?

Počas môjho života som sa viackrát stretol s ľuďmi, ku ktorým osud nebol v otázke zdravia vôbec zhovievavý. Samozrejme, nie je na tom nič neobvyklé, asi skoro všetci sa, skôr či neskôr, stretneme s niekým, kto je vážne chorý alebo je poznamenaný závažným úrazom. Nespomínam to tu preto, že by som mal chuť verejne sa sťažovať na nespravodlivosť sveta, či písať nejaké dookola omieľané frázy o tom, aké je zdravie cenné. Píšem to preto, že som si v posledných dňoch uvedomil, že minimálne väčšinu z nich niečo spája. A nie, nevšimol som si žiadnu zaujímavosť v ich anamnézach, či „hlbokú pravdu“ o tom, ako nájsť vnútorný pokoj, ale obyčajný triviálny fakt, ktorý si bezpochyby mnohí už dávno uvedomujú (prinajmenšom vďaka jednému veľmi úspešnému  seriálu) a teda, že všetci aspoň občas klamali. Myslím si, že len málokto z nás nesympatizuje s niekým, kto po komplikovanej a veľmi bolestivej operácií zamlčuje doktorom, že ho operovaný úsek začal po pol roku znova bolieť a dostavila sa celá rada komplikácií, pretože sa bojí, že by ho museli operovať znova.   Rovnako sa nájde množstvo situácií, v ktorých mnohí z nás radšej zaklamú,  no to môže ublížiť nielen nám samým, ale  nepriamo aj tým, ktorí budú v budúcnosti čeliť rovnakým problémom.



Vyzeráte lepšie... Je Vám už lepšie, však?

Mám pocit, že jedným z pomerne bežných prípadov, kedy pacient doktorovi „klame“ je, keď si doktor, prípadne iný zdravotnícky personál (fyzioterapeuti atď...) o takéto klamstvo požiada. Možno sami poznáte veľmi dôverne takúto situáciu. Po tom, ako ste sa podrobili liečbe, ktorá vám bola naordinovaná, vám povedia niečo v štýle „vyzeráte oveľa lepšie, myslím, že sa to zlepšilo. Je Vám lepšie však?“ a vy, hoci sa síce cítite viac menej rovnako, prikývnete, pretože si poviete, že predsa len odborník  to vie hádam zhodnotiť lepšie ako vy, prípadne poviete pravdu, že vám je stále rovnako a keď sa vrátite nabudúce, privítajú vás rovnaké slová, čo sa opakuje, až kým nepoviete, že je vám už predsa len lepšie, pretože už proste nemáte chuť vysvetľovať, že nie je. Je asi zrejmé, že niečo takéto môže v niektorých prípadoch  pacientovi veľmi ublížiť. Už menej zrejmé je asi to, že to môže byť výhodné pre doktora či zdravotnícke zariadenie, ktoré, aj keď vám nevie  pomôcť, si môže  takto ľahko  spraviť lepšiu štatistiku a hlavne nemusí posielať klienta na ďalšia drahé vyšetrenie. Najmenej zrejmý je však asi problém, ktorý to spôsobuje samotným základom vedeckej medicíny. Jediný spôsob ako zistiť, či nejaký liečebný postup zaberá, je otestovať ho na pacientoch. Existujú však problémy, pri ktorých je veľmi komplikované, či až nemožné, zistiť nakoľko ten, či onen prístup funguje, ak pacient nehovorí pravdu o tom, ako sa cíti. A v takýchto prípadoch, vždy keď pacient zaklame, že mu niečo pomohlo, sa stane pravdepodobnejším, že budú ďalší a ďalší pacienti podrobení rovnakej, možno úplne neúčinnej, metóde, pretože podľa záznamov predsa funguje.

Strach z ďalšieho zákroku/liečby

Ďalšia zo situácií, kedy majú pacienti tendenciu nehovoriť celú pravdu je, myslím, veľmi ľahko pochopiteľná, relatívne bežná a vlastne som ju opísal už v úvode. Po veľmi náročnej a nepríjemnej liečbe, či operácii sa Vám dostavia komplikácie a vy zo strachu, že by ste museli celú tú hrôzu prežívať znova, radšej doktorom tvrdíte, že je všetko v poriadku. Hoci sám neviem, či by som sa v takejto situácii dokázal zachovať inak, negatívne dôsledky takéhoto jednania sú rovnaké, ako v prvom prípade. Považujem to za dôležité spomenúť, pretože sú výrazne vystupňované. Nemusím myslím zdôrazňovať, že niektoré problémy prejsť samé nemusia a obzvlášť, ak nadväzujú na nejaký predchádzajúci vážnejší zásah do organizmu, je dosť pravdepodobné, že ani neprejdú, ale začnú sa časom zhoršovať. Preto je v takýchto prípadoch určite dobré kontaktovať odborníka. V najlepšom scenári sa človek dozvie, že je to normálne a prejde to (snáď), v tom horšom sa s tým hádam aspoň začne niečo robiť, kým sa to priveľmi nezhorší. Čo sa týka ostatných aspektov zatajovania pravdy  je jasné, že o čo komplikovanejší bol Váš zákrok, či liečba a o čo menej pacientov ju podstupuje, tým viac môže ovplyvniť jeden človek osudy iných ľudí v podobnej situácií. Pre ilustráciu si predstavte, že ste chirurg, ktorý chce využiť novú operačnú metódu. Po tom, čo si o nej  zistíte všetko čo sa zistiť dá,  nezostáva vám nič iné, ako ju skúsiť využiť na pacientovi. Operácia je síce náročná, ale prebehne bez väčších problémov, podarí sa vám úspešne vložiť do tela pacienta titánovú konštrukciu, ktorou chrbticu narovnáte a zabránite tomu, aby sa znova deformovala. Bezprostredne po operácii pacient nejaví žiadne ťažkosti, ktoré by neboli úplne normálne po takom veľkom zásahu do organizmu. Túto novú metódu následne využijete na ďalších desiatich pacientoch a keďže všetky operácie prebehnú podľa plánu a ani po dlhšej dobe od operácie sa pacienti nesťažujú na žiadne komplikácie, nemáte jediný dôvod nevyužívať túto metódu aj naďalej. Dúfam, že by ste so mnou súhlasili, že postup takéhoto hypotetického doktora by bol určite správny. Predstavte si však, že štyria z desiatich operovaných pacientov začali po štyroch mesiacoch cítiť stále ostrejšiu bolesť v chrbte, no každý z nich si to nechal pre seba, zo strachu pred ďalšou operáciou a tak doktor nevedome operuje  ľudí metódou, ktorá môže spôsobovať pooperačné komplikácie. A takáto situácia sa môže dosť dlho udržiavať, napríklad potom, čo už prebehlo 20 operácií a 9 ľudí nejaký čas  po nich začalo cítiť silnú bolesť v chrbte, ktorá má tendenciu sa zhoršovať, no zatiaľ dvaja našli odvahu povedať to doktorovi, môže byť z pohľadu lekára stále logické považovať komplikácie len u 10% pacientov  pri takom komplikovanom zákroku stále za skvelý výsledok a teda s najlepším vedomím a svedomím pokračovať v používaní tejto metódy nevediac, že v skutočnosti má ťažkosti skoro polovica pacientov a časom sa možno vyvinú aj u ďalších.

Poznámka na koniec

Tento článok je samozrejme nutne zjednodušený, no dúfam, že aj napriek tomu je jeho pointa dostatočne jasná a nájde sa aspoň pár ľudí, ktorí túto tému uznajú vhodnou aspoň na malé zamyslenie.

Zdroj obrázku: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6f/E.V.Pavlov_by_Repin.jpg