pondelok, 30. júla 2012

Ak sú problém fundamentalisti, chyba musí byť aj vo fundamente.


Prakticky vždy, keď sa v mene takého či onakého náboženstva vykoná niečo hrozné a niektorí ľudia sa, podľa mňa vcelku oprávnene, začnú pýtať, či chyba nemôže byť v samotnej ideológii, prakticky všetky médiá a politici odbijú takéto otázky vetou, „Problém nie je v náboženstve, problém je vo fundamentalistoch,“ a to ma vždy rozčúli. Ak by si totiž ľudia, ktorí argument tohto typu používajú, vyhľadali význam slova fundamentalista v slovníku, zistili by, že toto tvrdenie je oxymoron.

Slovo „fundamentalizmus“ bolo odvodené z latinského slova „fundament“ teda základ, podstata. Fundamentalista je podľa definície tohto slova proste človek, ktorý urputne dodržiava základné princípy danej ideológie, v prípade náboženstiev často zveruje všetku autoritu posvätným textom a zvykne ich vykladať doslovne. Ak je teda niekto fundamentalista v náboženstve, ktoré hlása toleranciu, mier a lásku, musí nevyhnutne aj on/ona zastávať tieto hodnoty,  inak nie je fundamentalistom. Ak však bytie fundamentalistom spraví z niekoho automaticky netoleratného sexistu ochotného zabiť ľudí nezdieľajúcich jeho presvedčenie, chyba musí byť vo fundamente, teda danom náboženstve, či presnejšie v základných spisoch, z ktorých vychádza. Keď niekto vraví, že problém nie je v náboženstve, ale vo fundamentalistoch, odporuje si, problém je buď v oboch alebo ani v jednom.

A tak prosím, ak sa budete niekedy rozprávať o náboženskom násilí v severnom Írsku, bombových atentátoch v Londýne či Madride, prípadne útoku na dvojičky, či niečom, čo bude v danej dobe aktuálne a niekto prehlási, že problém sú len tí fundamentalisti, povedzte mu, že asi chcel použiť iné slovo, možno chcel povedať, že problém je v ľuďoch, ktorí si dané náboženstvo vykladajú, či v tých, čo dávajú do popredia len isté časti a na iné zabúdajú (aj keď mám dojem, že to robí väčšina), no ak si naozaj myslí, že je problém vo fundamentalistoch, potom by to znamenalo, že je chyba aj v ideológii.

sobota, 21. júla 2012

To je pekné ale z kadiaľ to máte?


Nerád kritizujem prácu iných ľudí, ale sú témy, ktoré sú pre mňa natoľko dôležité, že si proste neviem pomôcť. A rovnako je tomu dnes, keď sa chystám kritizovať najväčšie slovenské média v tom, ako píšu o vede. Nemienim písať dlhý článok opisujúci v mnohých bodoch biedu slovenskej žurnalistiky, to ako novinári nezodpovedne z kontextu vytrhávajú vety, ktorým asi ani nerozumejú a napíšu o hocijakej senzácií bez toho, aby sa čo i len pokúsili overiť si, že je to pravda, to všetko nechám pre iné články a iných ľudí. To čo chcem kritizovať je trápny zlozvyk, drzosť, ktorú by si človek nemohol dovoliť ani v seminárnej práci na vysokej škole, a to konkrétne písanie článkov o vede o objavoch iných ľudí bez toho, aby autor článku uviedol jediný zdroj, z ktorého pri jeho tvorbe čerpal.

Možno sa pozastavujete nad tým, prečo sa nad niečím takým, ako je uvádzanie zdrojov, vôbec rozčuľujem, no je v tom viac, ako len nejaká posadnutosť konvenciami či slušnosťou. Ak niekto napíše článok napríklad o nejakom novom vedeckom objave a nenapíše zdroj, z ktorého čerpal, túto informáciu je často veľkým problémom  zistiť(musíte si pracne hľadať ten zdroj sami), či nie je daný článok len výplodom fantázie jeho autora. Bez zdroja je tiež skoro nemožné zistiť, či autor danú štúdiu dobre pochopil, nevytrhol informácie z kontextu a podobne. Človek by očakával, že s takýmto prístupom sa stretne len v rôznych bulvárnych plátkoch, ale na Slovensku je to tak aj v novinách, ktoré sa inak aspoň snažia tváriť ako tak seriózne.

Napríklad denník SME produkuje kopu článkov, u ktorých je naozaj ťažko veriť, že pochádzajú z nejakého seriózneho zdroja a verí sa tomu ťažko aj preto, že tam žiadny zdroj uvedený nie je. Klasický príkladom takéhoto článku je napríklad týchto pár riadkov o tom ako vedci že-vraj zistili prečo dážď vonia. Zaujímavé je, že na túto tému sa mi síce nepodarilo nájsť žiadnu štúdiu publikovanú v posledných rokoch, ale zato som našiel oveľa podrobnejšie a oveľa staršie články o tom, prečo dážď vonia, napríklad tu je jeden taký už dvanásť rokov starý.

Ale aby som nekritizoval len SME, ostatní v tom nie sú o nič lepší. Taká Pravda si tiež nerobí hlavu s uvádzaním zdrojov. V tomto článku sa spomína, že vedci vyvinuli nový "najľahší materiál na svete", zdroj síce neuviedli, ale aspoň spomenuli, na akej univerzite sa tak malo stať a tak nebol problém nájsť zdroj, z ktorého čerpali (navyše som článok, z ktorého vychádzali čítal dávno pred ich článkom). Autor evidentne čerpal z tohto článku, ktorý vyšiel o 8 mesiacov skôr a jeho autori už boli dostatočne schopní, aby uviedli pôvodný zdroj, ktorým je táto štúdia uverejnená v Science. Tento konkrétny prípad z Pravdy (hoci na Slovensku úplne bežný) je o to smutnejší, že podstatná väčšina textu je prakticky totožná s anglickým originálom, no autori aj tak neuznali za vhodné uviesť ho ako zdroj.

Na druhú stranu ma veľmi pozitívne prekvapili aktuality sk, od ktorých som to   vôbec neočakával. Ich články síce stále neobsahujú priamy odkaz na zdroj, ale aspoň uvádzajú, kde bola daná publikácia, z ktorej vychádzajú, publikovaná a mená autorov, čo veľmi uľahčuje vyhľadanie danej štúdie. Ako príklad môže poslúžiť napríklad tento článok, nájsť jeho zdroj mi trvalo len chvíľu a môžte si ho pozrieť tu.

V ostatných médiách je, podľa toho čo som videl, situácia buď podobná alebo horšia ako v SME a Pravde. Hoci by som mohol ešte dlho pokračovať v písaní  týmto spôsobom, myslím, že na účel môjho osobného posťažovania sa, to hádam v takomto rozsahu stačí. Pointa toho, čo som chcel týmto článkom povedať sa dá zhrnúť do pár slov. Ak chcete písať o vede, uvádzajte zdroje, inak máte charakter najhoršieho bulváru.


piatok, 20. júla 2012

Prečo si môžeme byť istí, že ľudia naozaj boli na mesiaci?

Dnes je to presne 43 rokov odo dňa,  keď prvý človek kráčal po Mesiaci. Hoci táto udalosť nesporne patrí medzi najväčšie úspechy, aké ľudstvo kedy dosiahlo, existuje, možno práve vďaka tomu, že sme Mesiac už pomerne dávno nenavštívili,  pomerne veľká skupina ľudí, ktorá si myslí, že sme na Mesiaci nikdy neboli. Ako teda vieme, že ľudia Mesiac kedysi skutočne navštívili?

Tak v prvom rade misie Apollo 11, 14 a 15 zanechali na Mesiaci tri zariadenia na odráženie laserov, zjednodušene povedané kvázi zrkadlá,  do ktorých vedci a dokonca už aj rôzni amatérski astronómovia môžu vysielať, a často vysielajú, laserové lúče a následne merajú, ako dlho im trvá vrátiť sa späť, pomocou čoho môžu presne určiť, ako ďaleko sa v tú chvíľu nachádza Mesiac od Zeme. Keby tieto "zrkadlá" neboli na miestach, kde majú byť, tisícky vedcov a amatérskych astronómov po celom svete by si to veľmi rýchlo a už dávno všimli.


Misie Apollo na Mesiaci tiež zanechali rôzne iné vybavenie, ktoré je dostatočne veľké na to, aby mohlo byť bez väčších problémov pozorovateľné. Rovnako je to so stopami, ktoré po sebe zanechali astronauti a ktoré na povrchu Mesiaca ešte veľmi dlhú dobu ostanú zreteľne viditeľné. Myslím, že by bolo plne v technických možnostiach Rusov alebo momentálne už možno aj Číňanov, vlastnými prostriedkami skontrolovať, či sa na Mesiaci nachádzajú tieto stopy po ľudských návštevách a predpokladám, že je všetkým viac ako jasné, že keby tam neboli, neváhali by ani chvíľu, kým by to oznámili svetu.


Keď už som spomenul dva spôsoby, ako sa dá ľudská prítomnosť dokázať (samozrejme je ich viac), asi by som mal venovať trocha času aj tvrdeniam ľudí, ktorí tvrdia, že je to celé len podvod.

Najčastejšie sa asi človek môže stretnúť s tvrdením, že na niektorých fotografiách  nie sú všetky tiene otočené rovnakým smerom a keďže na Mesiaci by mal byť len jeden zdroj svetla, je to "dôkaz" toho, že to celé bolo natočené v štúdiu a o tento efekt sa postarali svetlá reflektorov (zaujímavý predpoklad, že ľudia, ktorí by to mali akože celé na-kamuflovať, boli takí blbí, že zabudli správne rozostaviť reflektory ...). Chyba tohto argumentu spočíva v tom, že na Mesiaci v skutočnosti nebol a nie je len jeden zdroj svetla, teda Slnko. V skutočnosti sú na ňom až tri zdroje svetla: Slnko, Zem, od ktorej sa vďaka jej atmosfére odráža značné množstvo svetla a nakoniec Mesiac, od ktorého sa tiež odráža svetlo a to v o dosť väčšej miere, ako sme navyknutí tu na Zemi, keďže Mesiac nemá atmosféru.

Druhý, pomerne častý a dosť hlúpy argument, ktorý používajú zástancovia tejto konšpiračnej teórie je, že vlajka na niektorých záberoch akoby vanie vo vetre, ale na Mesiaci predsa žiadny vietor nie je. No na Mesiaci samozrejme žiadny vietor nie je, ale "prekvapivo", keď niekto natriasa vlajkou v rukách a potom sa ju snaží zabodnúť do Zeme, vlajka sa začne  vlniť,  no a keďže na Mesiaci nielen, že nie je žiadny vietor, ale ani atmosféra a teda skoro žiadne trenie, takej vlajke logicky kvôli tomu nejaký čas trvá, kým sa vlniť prestane. A navyše sa vlajka záhadne prestala hýbať, keď sa jej nikto nedotýkal. Hm, ktovie čím to len môže byť? Na obrázku nižšie je animácia vytvorená z dvoch fotiek zaznamenaných tesne po sebe, pričom na nej jasne vidno, že hoci sa astronaut hýbe, vlajka nie.


Na túto tému by sa toho dalo povedať ešte dosť, keďže rôzne konšpiračné teórie vytvorili obrovské množstvo absurdných tvrdení, no pevne dúfam, že ak si niekto nebol istý, či je návšteva ľudí na Mesiaci pravda alebo nie, tento článok mu to trochu vyjasnil.



Autor fotiek: NASA

pondelok, 9. júla 2012

Pár videí na pobavenie (hudobná téma)

Raz za čas je fajn len tak si oddýchnuť a zasmiať sa, tu je zoznam niekoľkých hudobných videí ktoré ma rozosmiali v posledných mesiacoch.

V tomto videu Britský mím a David Armand vyjadruje pomocou pohybou slová známej pesníčky "Don't Stop Me Now"





Druhé video okrem toho že pôsobí trochu komicky zároveň zobrazuje niečo dosť neobvyklé, štyroch mužov hrajúcich na jedno čelo.


Keď už sú dnešné odkazy z hudobnej sféry nemôžem sem nepridať 4 chords song, áno viem je starý ale ak ste ho ešte niekto nevideli myslím že budete prekvapený koľko hitov posledných desaťročí  sa dá zahrať štyrmi rovnakými akordmi.




Zdá sa vám že texty pesničiek sú stále jednoduchšie a jednoduchšie, no možno Vám padne dobre pospomínať na staré dobré časy komplikovaných textou s touto chemicky ladenou pesničkou z roku 1959.



A na koniec pridávam odkaz na trojicu vtipných hudobných videí ktoré si však zakladajú na texte  a teda na ich pochopenie treba znalosť angličtiny.






nedeľa, 8. júla 2012

Noemova Archa

Po dlhšej dobe som znova preložil jedno video, tento krát sa pomerne vtipne zaoberá problematikou príbehu o Noemovej (Nóachovej ) Arche.




PS: Toto video nieje útokom na veriacich ľudí ale skôr ukážka toho ako by v logických dôsledkoch vyzerala doslovná interpretácia biblie.

štvrtok, 5. júla 2012

O náboženskej výchove


Na našich základných a stredných školách sa už roky vyučuje náboženská výchova, prípadne jej alternatíva etická výchova, inak povedané, jedna alebo druhá alternatíva úplne zbytočného predmetu, teda aspoň v dnešnej podobe. Samozrejme, spoločnosť potrebuje dbať na morálku budúcej generácie, toto však rozhodne nie je dobrý, a už vôbec nie efektívny, spôsob. Myslím, že len naozaj naivní ľudia si môžu myslieť, že ak dieťa v tomto smere dostalo nedostatočnú výchovu doma, môže mu pomôcť jedna hodina týždenne, či už náboženskej alebo etickej výchovy. Aby som však len nekritizoval. Myslím si, že náboženská výchova nie je zlý nápad, vedomosti o náboženstvách sú podľa mňa dôležitou súčasťou všeobecného rozhľadu a v správnej forme by aj náboženská výchova mohla byť hodnotná súčasť vyučovacieho procesu, musela by však byť realizovaná v úplne inej forme. V tomto článku sa pokúsim v rýchlosti zhrnúť to, čo považujem za najzávažnejšie chyby pri výuke tohto predmetu na slovenských školách a môj osobný názor, v akej forme by dával aspoň aký - taký zmysel.

1. Náboženská výchova v jej momentálnej forme je diskriminačná pre náboženské menšiny. 


Áno, teoreticky každé dieťa, respektíve jeho rodičia (keďže deti na prvom stupni základných škôl sú príliš malé na to, aby mali vlastný názor na náboženstvo), dostane možnosť výberu. Problém je však v tom, že ak nie je v škole dostatok detí hlásiacich sa na konkrétne náboženstvo, hodiny sa proste neotvoria. V praxi to znamená asi toľko, že okrem katolíkov, sú príslušníci rôznych iných náboženských názorov v mnohých školách na Slovensku diskriminovaní. Zástupcovia náboženských menších pritom podľa posledného sčítania tvoria až 38% slovenskej populácie.

Podľa môjho názoru je jediným logickým riešením tohto problému zmeniť náboženskú výchovu na ozajstné vyučovanie a namiesto toho, aby sa deti v škole delili podľa náboženského vyznania, mali by sme ich nechať po kope a všetky učiť to isté. Samozrejme, v takom prípade je nevyhnutné, aby sa terajšie učenie sa štýlom, prečítajme si pár príbehov z Biblie (nepredpokladám, že sa na Slovensku niekedy vyučovala náboženská výchova nekresťanského charakteru), zmenilo z učenia náboženstva, na učenie o náboženstvách všetkých, respektíve tých dôležitejších. Keďže náboženstiev je viac ako 10 000, učiť deti o všetkých je nemožné, no spraviť prehľad vývinu tých najhlavnejších v priebehu dejín, spomenúť rozvoj prvých kultov, doby v ktorých prevládali aj v Európe polyteistické náboženstvá, vývin monoteistických náboženstiev a nakoniec spomenúť, v čo veria najväčšie súčasné svetové náboženstvá, by nemal byť problém.

2. Škola nie je miesto pre kázne, na tie sú kostoly.

Ďalším problémom náboženskej výchovy na našich školách je práve to, že sú vyučované ľuďmi, ktorí nemajú so školstvom úplne nič spoločné. Ako niekto, kto náboženskú výchovu kedysi zažil viem, že väčšinou nejde o vyučovanie, ale o kázne. Niečo také považujem za neprípustné. Kázne patria do kostola, majú tam svoje zaslúžené miesto a mali by tam ostať. V škole sa má učiť a učiť by mali učitelia, ľudia ktorí študovali pedagogiku a majú na to kvalifikáciu.

Vo forme vyučovania náboženskej výchovy, ktorú som načrtol v prvom bode, by sa tejto úlohy mohli zhostiť bez najmenších problémov dejepisári. Na vyučovanie uceleného obrazu o náboženstvách v prítomnosti a minulosti sa hodia oveľa lepšie už len preto, že kňazi (a iní ľudia pracujúci pre cirkev), by mohli mať problém podávať neskreslené informácie o ostatných náboženských organizáciách a navyše často nemajú prehľad o iných svetonázoroch.

Na záver by som chcel napísať, že mi je jasné, že sa v tejto oblasti v najbližšej dobe určite nič nezmení, ale na druhú stranu verím, že ak sa niekedy niečo zmeniť má, je na začiatok potrebné rozpútať diskusiu a  nastoliť v spoločnosti  vedomie, že je nejaká zmena  potrebná, alebo  aspoň, že momentálny stav nevyhovuje všetkým.