Tento text vznikol ako stredoškolská úloha na občiansku
náuku. Som si vedomý toho, že moje znalosti z oblasti filozofie sú
extrémne obmedzené a tieto „Sarterove tvrdenia“ sú možno vytrhnuté
z kontextu. Moje argumenty v tomto prípade, by asi bolo lepšie brať
ako argumenty proti takýmto tvrdeniam, nie priamo proti Sartrovi.
Sartre je
filozof, s ktorým v mnohých veciach súhlasím. Písať však o tom,
v čom s ním súhlasím, nepovažujem za konštruktívne a tak sa
namiesto toho pokúsim poukázať na to, v čom sa evidentne mýlil.
Sartre tvrdil, že
ľudia nemajú pred tým, ako začnú existovať, žiadnu esenciu, keďže
neexistuje žiadny stvoriteľ, že neexistuje ľudská prirodzenosť a všetko,
čím sme, sa vyvíja až po našom vzniku, teda počas nášho života. Na tejto pozícii
dobre vidno, že autor nemal dostatočné (možno ani základné) znalosti
o vede svojej doby a neobťažoval sa svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi.
Keby sa o to bol aspoň trochu snažil, iste by bol pochopil, že na to, aby
existovala ľudská prirodzenosť, netreba stvoriteľa. Ľudská prirodzenosť, teda
súhrn vlastností, ktoré vyčleňujú naše miesto v ríši zvierat (a sú
často veľmi podobné vlastnostiam iných primátov a cicavcov), je
prirodzeným dôsledkom evolúcie (a zákonitostí genetiky, ktoré boli už aj
v jeho dobe veľmi dobre známe). Dokonca ešte počas jeho života, konkrétne
v roku 1978, vyšla veľmi významná kniha Edwarda O. Wilsona „On human nature“,
ktorá prezentuje jasne a zrozumiteľne enormné množstvo dôkazov o tom,
že ľudská prirodzenosť existuje. Táto publikácia okrem iného vyhrala Pulitzerovu
cenu a dala vzniknúť sociobiológii, ktorá sa dnes zvykne častejšie označovať
ako evolučná psychológia.
Ďalším, podľa
mňa chybným, Sartrovým tvrdením je, že každý je absolútne slobodný v tom, ako
utvára svoju osobnosť a aký život prežíva. V prvom rade, človek si
nevyberá okolnosti svojho narodenia, prostredie, v ktorom vyrastá, zdravie
a ani genetické predispozície, ktoré formujú jeho charakter. Človek je do
veľkej miery produktom vplyvov vonkajšieho prostredia a svojou slobodnou
vôľou na tom môže zmeniť len málo, respektíve nič. Slobodná vôľa totiž
neexistuje. Slobodná vôľa je len silným subjektívnym klamom, ale ak chceme byť
intelektuálne čestní, musím priznať, že nič také neexistuje. Nervové impulzy
v našom mozgu sú formované podľa fyzikálnych zákonov vzhľadom na okolité
prostredie a keďže vesmír je deterministický, to ako sa zachováme, je
dopredu dané od počiatku vesmíru. Prvotné rozloženie častíc všetko rozhodlo,
ostatné je len priamym dôsledkom platnosti fyzikálnych zákonov. Slobodná vôľa
sa však dá vyvrátiť aj experimentmi. Ak vedci napoja váš mozog na MRI
a dajú vám vybrať si medzi dvoma obrázkami, budú vedieť ako sa rozhodnete
skôr, ako vy, vaše podvedomie to určuje za vás. Táto skutočnosť sa dá dobre
demonštrovať aj bez použitia MRI na jednoduchom experimente. Vyberte si jedno
číslo od plus nekonečna po mínus nekonečno, kľukne to môže byť aj iracionálne
číslo, pokúste sa ho vybrať tak, aby ho nikto neuhádol a keď si nejaké
vyberiete, skúste sa zamyslieť nad tým, prečo ste si vybrali práve to
a nie iné. Odpovedať na túto otázkou pomocou slobodnej vôle je nemožné. To
vaše podvedomie určilo, aké číslo si nakoniec vyberiete, tak ako určuje, akú
farbu máte radi a akú nie. Keď sa táto skutočnosť rozoberie do detailov,
v skutočnosti každý aspekt vášho života kontroluje čisto vaše podvedomie
už len tým, že vytvára vaše preferencie. Rozhoduje čo máte a nemáte radi.