V škole sme mali napísať sloh o umení, vzniklo toto. Možno to nieje plnohodnotný článok ale snáď nieje taký hrozný aby sa nedal uverejniť.
Myslím že
pomerne veľa ľudí by sa zhodlo na názore že umenie je snaha vyjadriť pocity
ktoré sa bežnou rečou opísať nedajú, navodiť atmosféru pre ktorú neexistujú tie
správne slová. A od tejto definície umenia sa odvíja aj môj vzťah
k nemu, považujem umenie za dôležitú súčasť emocionálneho života človeka,
za dôležitú súčasť charakteru. Človek bez umenia prežije ale pri dlhšom
rozhovore s ním začnete pociťovať že jeho osobnosti niečo chýba.
Nie je však
umenie ako umenie. A hoci vo všeobecnosti je bežne rozšírený názor že je
nemožné, definovať čo je to dobré
umenie, keďže každý máme iný vkus, neznamená to že každé je dobré, pretože na
rozdiel od toho dobrého, to zlé sa už definovať dá.
Zlé umenie nie
je inovatívne, používa výrazové prostriedky a metafory ktoré už niekde
použité boli, čím menej sú originálne tým viac daná práca zapadá do kategórie
zlého umenia. To že umelecké dielo z pred sto či dvesto rokov je všeobecne
považované že veľmi hodnotné neznamená
že to isté by platilo aj keby autor prišiel s podobným dielom dnes,
väčšinou by práve naopak bolo považované za zlé už len preto že používa
výrazové prostriedky ktoré za posledné desaťročia boli použité nespočet krát. Dá
sa povedať že existuje jediná situácia kedy dielo s neoriginálnymi
výrazovými prostriedkami môže byť kvalitné a tá nastáva ak sú použité
v nezvyčajnom kontexte. Ten však musí dávať zmysel.
Ďalší zo
znakov nekvalitného umeleckého diela, je keď dielo alebo jeho časti proste nedávajú žiadny zmysel.
Nedostatok vnútornej kohézie je častí jav, obzvlášť u literatúry.
Používanie slov len kvôli forme , bez
toho aby mali akýkoľvek iný význam, je znak zlej literatúry s ktorým sa
človek môže stretnúť skoro denne. Napríklad
v mnohých básňach využívajúcich rým by bolo lepšie, porušiť ho ako
do nich vložiť slovo ktoré tam evidentne je len preto že autor nevedel prísť
na žiadne iné ktoré sa by sa rýmovalo. Braková
literatúra často využíva priveľa násilia a sexu. Neberte ma zle násilie
a sex k literatúre patrí a hrá často veľmi dôležitú úlohou. Musí
však mať nejaký zmysel, nemalo by byť používané len ako barlička ktorou chce
autor udržať pozornosť pretože nemá čím iným zaujať.
Osobne
zastávam názor že umenie by malo by koncentrované. Každé slovo , každý ťah
štetca, každý tón ktorý nepridáva nový význam, nedotvára atmosféru či
neumožňuje pochopiť dielo v inej ako tej najjasnejšej rovine je proste
chybou. Nemám nič proti veľkým dielam ale v prípade že sa dajú pretvoriť
do diela malého a zmysel sa zachová originál je zlý, zbytočné plytvanie
miesta neuznávam ani v literatúre. Nemá zmysel poschovávať pár zaujímavých
myšlienok medzi desiatky bežných je možné vybrať len tie zaujímavé a dať
ich do kopy.
Existujú
desiatky špecifických chýb v umení o ktorých by sa dalo
rozprávať. No myslím si že podstatná
väčšina z nich sa dá vyvodiť z troch základných zásad. Dobré umenie
je originálne, má svoju vnútornú logiku a je koncentrované. Umenie ktoré
tieto kritéria nespĺňa dobrým umením nie je. A zlé umenie vlastne ani nie
je umení.