pondelok 12. novembra 2012

Prečo si myslím, že duša neexistuje?

V našej spoločnosti je v rôznych kontextoch veľmi často využívané slovo duša. Ale čo ním vlastne myslíme a prečo by sme sa mali domnievať, že niečo také skutočne existuje? Myslím si, že väčšina ľudí týmto pojmom myslí akýsi súhrn charakteristík danej osoby, osobnosť existujúcu nezávisle na fyzickom tele. Ak teda postulujeme existenciu takejto duše, jednoznačne tým postulujeme aj akúsi nezávislosť nášho vedomia na mozgu. Inak povedané, vyslovujeme hypotézu, ktorá tvrdí, že ľudská osobnosť  by mala existovať nezávisle na vonkajších vplyvoch, žiadny zásah do nášho fyzického tela by nemal zásadne zmeniť náš charakter, pri najväčšom by mal byť schopný ovplyvniť našu pamäť.  Skrátka, existencia duše (vo vyššie uvedenom zmysle) by mala priame dôsledky na fyzický svet a bola by teda testovateľná. Ako teda hypotéza duše obstojí pri strete s realitou?


Je pomerne známym faktom, že choroby ako Alzheimerova choroba či skleróza multiplex dokážu človeka výrazne zmeniť. No niektorí by iste namietali, že nech sú tieto ochorenia akokoľvek hrozivé a majú na pacienta sebe väčší vplyv, podstatu jeho osobnosti nedokážu zmeniť. Hoci niektoré príznaky týchto a niektorých ďalších chorôb jasne poukazujú na to, že osobnosť zmeniť dokážu, tvárme sa na chvíľu, že je tomu inak a presuňme sa k názornejším ukážkam toho, ako dokáže poškodenie mozgu zmeniť naše "ja". Asi najlepším demonštračným príkladom toho, ako úzko je naša osobnosť previazaná s fyzickým telom, sú osudy ľudí, ktorí po úraze mozgu prežili výraznú zmenu osobnosti. U pacientov s dostatočnou smolou na to, aby utrpeli takéto zranenie, boli zdokumentované mnohé prípady, v následku ktorých sa ľudia podstatne zmenili. Keďže vplyv na osobnosť človeka sa líši prípad od prípadu a jednotlivé zmeny sa môžu vyskytovať samostatne aj súčasne, prinášam len veľmi zjednodušení prehľad toho, čo všetko dokáže (no nemusí) zranenie mozgu spôsobiť.  U pacientov po traumatickom poranení mozgu sa môže vyskytnúť napríklad apatia, výrazne zvýšená agresivita, oslabenie schopnosti súcitiť s iným, zvýšená promiskuita, strata súdnosti, depresia, eufória, psychóza, zmena sexuálnych návykov, zlá schopnosť posúdiť bezpečnosť rôznych úkonov, strata hygienických návykov. Dokonca boli zaznamenané prípady, v ktorých pacient prišiel o svoju autobiografickú pamäť a následne si začal "požičiavať" identity druhých. Zaujímavým faktom tiež je, že hoci väčšina zmien osobnosti v následku poškodenia mozgu ovplyvní životy ľudí skôr negatívne, vyskytujú sa občasné výnimky, kedy po takomto zranení človek nečakane objaví skrytý, často umelecký talent, o ktorom dovtedy vôbec netušil, a tak existujú ľudia ktorí, hoci sa dovtedy umeniu vôbec nevenovali, začnú byť skoro zo dňa na deň napríklad veľmi zdatnými sochármi.

Ak ste sa prelúskali predchádzajúcimi riadkami a stále si hovoríte, že nič z opísaných príkladov zmien "osobnosti" nie je skutočnou zmenou osobnosti, možno pomôže pretransformovanie pár príznakov do príkladu (nie až tak vzácneho).  Predstavte si, že poznáte dvoch mužov. Prvý je podľa všetkého, čo ste o ňom počuli, milujúci manžel a otec, vo svojom okolí je priateľský a obľúbený, jeho žena sa nikdy nedomnievala, že by ju podvádzal a pravdepodobne je to aj pravda. Druhý muž sa za milujúceho manžela dá označiť len s veľkou dávkou fantázie, o svoju rodinu prejavuje len minimálny záujem, je agresívny a výbušný, ľudia v okolí sa mu radšej vyhýbajú, o prácu prišiel pre opakované výbuchy hnevu a problémy s kolegami, je to ten typ muža ktorý bez problémov ťapne neznámu ženu po zadku a svojou neverou sa skôr vystatuje ako by ju tajil. Zamyslite sa teraz nad týmito dvoma mužmi. Je podľa vás možné povedať, že majú inú povahu? Že sa ich osobnosti diametrálne líšia? Ja si myslím, že áno. Predstavte si teraz, že muž číslo jeden a dva sú tá istá osoba pred a po traumatickou úraze mozgu. Dá sa povedať, že sa jeho osobnosť zmenila? Znova si myslím, že áno, a ak ste so mnou súhlasili v predchádzajúcej otázke,  viem si len ťažko predstaviť, ako by ste mohli nesúhlasiť v tejto.

Myslím si, že týchto pár príkladov je dostatočných na demonštráciu toho, že všetko, čím sme, všetko to, po čom túžime a čo považujeme za dôležité, môže byť zničené a zmenené poškodením nášho tela. A ak nedokáže naša osobnosť prežiť ani len zranenie počas života, nevidím jediný dôvod domnievať sa, že by bola schopná prežiť našu smrť. Samozrejme, dobre rozumiem tomu, prečo si väčšina z nás želá, aby duša existovala. No ak nás skutočne zaujíma, aká je pravda a nenecháme si zastrieť zrak tým, čo by sme si želali, aby pravdou bolo, mám dojem, že nám neostáva nič iné ako priznať, že zatiaľ asi nič nenasvedčuje tomu, že existuje. Nakoniec je to bezpochyby čestnejší prístup, ako búchať do hrude a vyhlasovať, že je bezpochyby skutočná, hoci tomu nenasvedčuje nič okrem našich túžob.

zdroje:
http://ajp.psychiatryonline.org/article.aspx?articleID=98328
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21278697
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18289429
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1028946/
http://www.wisconsinmedicalsociety.org/savant_syndrome/savant_articles/acquired_savant
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18646626

zdroj obrázku: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Phineas_gage_-_1868_skull_diagram.jpg

9 komentárov:

  1. Dvojica svetovo uznávaných vedcov kvantovej teórie oznámili, že môžu potvrdiť existenciu duše. Američan Stuart Hameroff a Brit Roger Penrose, ktorí vyvinuli kvantovú teóriu vedomia tvrdia, že naše duše sa nachádzajú vo vnútri štruktúr zvaných mikrotubuly, ktoré žijú v našich mozgových bunkách.
    Ich teória vychádza z predstavy o mozgu ako o biologickom počítači so 100 milirdami neurónov, ktoré pôsobia ako informačná sieť. Informuje portál http://www.news.com.au/lifestyle/quantum-scientists-offer-proof-soul-exists/story-fneszs56-1226507452687

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak by boli taký svetovo uznávaný písal by o tom aj nature alebo science či by to bolo aspoň publikované v nejakom peer-rewied časopise a nie len v rôznych bulvárnych plátkoch ...

      Odstrániť
    2. to su len nejaki krestania, ktori sa snazia napasovat vedu na ich vieru. najlahsie sa to skryva v kvantovej teorii, ta je zatial dost otvorena.

      nevysvetluje to kopu veci. ako npariklad, aka dusa sa zachova, ked clovek zostane po havarii zelenina a takto zije bez mozgovej cinnost este niekolko rokov. alebo co taka starecka demencia? ci myslis, ze sa zachova dusa, ktoru mal v najlepsich rokov?

      Odstrániť
  2. Vas zaver by bol odovodneny, pokial by dusa, aku ste na zaciatku postulovali, bola jedinou moznostou, aku mame, ked chceme dusu nejako postulovat. To ale nie je pravda, moznosti je viac, pravda nezavisi od toho, co si mysli vacsina ludi. Mnoho krestanskych teologov napr. tvrdi, ze mysel (a teda aj ludske vlastnosti) su ciastocne produktom duse a ciastocne produktom mozgu, co dava dostatocny priestor na to, aby po nejakom mozgovom uraze clovek zmenil cast svojej osobnosti. Z toho dovodu, samozrejme, nemozete urobit zavery, ktore ste v clanku urobili.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím že som dal v úvode jasne na javo k akej definícií sa vyjadrujem.

      Odstrániť
    2. Ale zaver ste urobili akokeby to bola jedina mozna definicia.

      Odstrániť
    3. Tak kľudne si definujte dušu ako entitu ktorá vlastne nič neovplvňuje a samozrejme nikto nemôže dokázať že neexistuje ... Ak však chcete tvrdiť že má čokoľvek spoločné z charakterom človeka dá sa povedať že to skoro určite nieje pravda

      Odstrániť
    4. Ide o to, ze vy ste v svojom clanku najprv nejako definovali dusu, potom ste dokazali, ze takto definovana dusa nemoze existovat a z toho ste odvodili, ze nemoze existovat ani nijako inak definovana dusa, cim ste sa dopustili zavaznej logickej chyby.
      Na zaklade coho tvrdite, ze dusa (podla kazdej moznej definicie) nijako nemoze mat nic spolocne s charakterom cloveka? Ja som taky dokaz este nevidel a ani som o nom nepocul. Btw. slova "skoro urcite" su slabe, vzdy davaju moznost, ze to nie je tak, ako tvrdime.

      Odstrániť
  3. Duša je médium pre zápis konania človeka. Po smrti sa jeho skutky a zmýšľanie aplikujú v novom živote, okrem tých,ktoré oľutoval.Postupne sa tak duša vyčistí a splynie s podstatou vesmíru.

    OdpovedaťOdstrániť