utorok 11. septembra 2012

Prečo ľudia ešte nenavštívili Mars?

Prednedávnom vzbudilo v médiách celkom veľký rozruch pristátie amerického výskumného vozidla Curiosity na Marse. Samozrejme, netrvalo dlho, a ozvali sa prvé hlasy tvrdiace, že dať 2,5 miliardy dolárov na niečo také, sú proste vyhodené peniaze. Osobne mi prídu takéto námietky ako úplne neférové, pretože táto suma vyčerpaná v priebehu ôsmych rokov na obohatenie našich znalostí o vesmíre  nie je vôbec taká veľká, keď sa napríklad zoberie do úvahy, že ľudia boli zo svojich vlastných peňazí  zaplatili za návštevu filmu Avatar dokopy 2,78 miliardy dolárov, pričom dúfam, že keď poviem, že prínos tejto druhej investície pre ľudstvo bol oveľa menší, nebudem znieť ako niekto, kto neznáša filmy.


Umelecká vízia základne na Marse

Priority vlád sú inde

Ak chceme vidieť ako záleží vládam na rozšírení nášho poznania a urýchľovaní technologického pokroku, s čím sa podľa mňa spája aj obrovské množstvo ekonomických benefitov, je užitočné pozrieť sa na to, koľko sú do neho ochotné  investovať v porovnaní s inými oblasťami. V tomto článku budem výšku dotácií pre vesmírny výskum porovnávať s dotáciami pre armádu. 

V roku 2011 bol rozpočet americkej armády 711 miliárd dolárov a rozpočet NASA 18,48 miliardy. Samozrejme, veda nie je v USA financovaná len cez NASA a tak si môžeme k tomuto pripočítať ešte pár miliárd, ale  nepomer medzi financovaním týchto dvoch sektorov ostane aj napriek tomu očividný. Ak si myslíte, že toto sa týka len USA, obávam sa, že sa mýlite a v skutočnosti je situácia vo zvyšku sveta buď veľmi podobná, alebo ešte horšia. Podľa niektorých zdrojov dali na vesmírny výskum vlády  v roku 2011 a 2012 dokopy 32 miliárd dolárov, zatiaľčo podľa niektorých zdrojov celosvetové výdavky na armádu dosiahli  v roku 2011 1,735 biliónov dolárov, podľa iných zdrojov ešte viac. Samozrejme, nerobím si ilúzie, že by sa tento pomer mohol niekedy obrátiť, ale ak by sa dávalo čo i len o desatinu menej na zbrojenie a tieto financie sa využili na vesmírny výskum, mohli by sme navštíviť Mars, či vybudovať základňu na povrchu iného vesmírneho telesa. Prečo si niečo také myslím? Napríklad v roku 2002 Rusko navrhlo plán vyslania človeka na Mesiac v spolupráci s NASA a Európskou vesmírnou agentúrou, pričom odhad ceny takéhoto projektu bol 20 miliárd dolárov. Dohoda bola zamietnutá aj pre finančné dôvody a hoci je treba povedať, že tento konkrétny návrh označilo mnoho odborníkov za nerealistický, aj v ďalších návrhoch misií na Mars sa ráta s podobnými sumami (dokonca súkromný projekt s názvom Mars One, ktorý podporuje aj držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Gerard 't Hooft, odhaduje, že cena vyslania prvých 4 ľudí na Mars by bola okolo 6 miliárd dolárov).  20 miliárd sa môže aj napriek všetkému čo som napísal vyššie stále zdať ako  obrovská suma vzhľadom na otázny prínos takejto aktivity, no napríklad  pôžičky Grécku, ktorých účinnosť tiež spochybňuje veľké množstvo ľudí, dokopy  dosahujú výšku väčšiu ako 10 násobok tejto sumy. Ďalším príkladom toho, že problém nie je v nedostatku peňazí, ale v chýbajúcej politickej vôli,  je napríklad fakt, že suma, o ktorú štát ročne prichádza kvôli oslobodeniu cirkví od platenia daní, bola len v USA vyčíslená na 71 miliárd, pričom skutočná suma môže byť aj vyššia.  Navyše tých približne 20 miliárd, ktoré by stála ľudská misia na Mars, by samozrejme nebolo treba zaplatiť v priebehu jedného roka, ale v priebehu dlhšieho časového obdobia, inak povedané, ak by projekt trval napríklad len 5 rokov, ročne by stál 4 miliardy dolárov, z čoho vyplýva, že ak by napríklad už spomínané Spojené štáty americké zdanili cirkvi, stačilo by, keby použili 5,6% z tejto sumy za týmto účelom a zvyšných 67 miliárd by bolo možné stále použiť pre boj proti hladu chudobe, nevzdelanosti  a podobne.

Posledné, čo by som rád k téme záujmu vlád o vesmírny výskum a vedu ako takú poukázal, je nie priamo s vesmírom súvisiaca, no predsa zaujímavá skutočnosť. Najdrahší vedecký experiment v dejinách „Large Hadron Collider“ stál viac ako 4 miliardy dolárov, cena lietadlovej lode USS George H.W. Bush (CVN-77) sa však vyšplhala na 6.3 miliardy dolárov. 

Ešte raz k tomu Avataru zo začiatku

Na začiatku som spomínal, koľko zarobil film Avatar a teraz na záver sa chcem k nemu vrátiť a povedať, že sa možno naivne domnievam, že ak sú ľudia ochotní zaplatiť 2,78 miliardy dolárov za film, v ktorom navštevujeme iné planéty, možno by boli ochotní toľko prispieť aj na to, aby sme ich skutočne navštívili.  Napríklad projekt Mars One, ktorý som už spomínal vyššie, je možné podporiť kúpou ich trička (tu) za 25 dolárov a ja si myslím, že hľadať financie medzi obyčajnými ľuďmi je správna cesta. Ak by sa, či už Marsu One, alebo inému projektu podarilo dostatočne zviditeľniť to, že ho môžu dotovať aj obyčajní ľudia myslím si, že nie je úplne nereálna predstava toho, že by sa našlo dostatok ľudí, ktorí by boli ochotní raz za rok darovať napríklad  čiastku zodpovedajúcu cene jedného lístka do kina na to, aby umožnili ľudstvu navštíviť napríklad Mars. V prípade, že by sa ročne podarilo nazbierať toľko, koľko zarobil vyššie spomínaný film, možno by boli problémy s mnohými vecami, no určite nie s peniazmi.

Zdroje:


http://www.newscientist.com/article/dn2511-russia-proposes-manned-mars-mission-by-2015.html

8 komentárov:

  1. Ono je to pekna myslienka, aby sa ludia vyzbierali, aj by som to podporila, ale ked sa na druhej strane vezme, kolko vlady minu na nezmyselne veci, zbrojenie, vojny a kolko sa zas u nas rozkradne, aj na to sme sa skladali. Stacilo by rozumne vyuzit len to, co uz ludia davaju na daniach a pod. Ale to je , zial, utopia. Cloveku je z toho smutno.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kedze tu nie je ziaden kontakt, opytam sa verejne, mozem to prevziat a uverejnit v casopise Mensa Slovensko, ktory je len pre clenov Mensy? A pod akym menom? Odpovedat mozete na hana@dojcanova.eu . Dakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úplne s Vami súhlasím tiež je mi z toho občas smutno.

      Článok môžte kľudne prebrať, budem len rád keď si ho v ňom nájdem (nebojte viem ako sa dostať k svojej kópií)a čo sa týka mena po pravde snažím sa ostať v anonymite keďže občas píšem aj o pomerne kontroverzných témach a ani v budúcnosti nemám chuť vyhýbať sa im takže by mi vyhovovalo ak by ste použili napríklad pseudonym pod ktorým vystupujem.

      Ak by ste mali viac otázok môžte mi napísať správu tu http://www.facebook.com/Maeplaga?ref=hl .

      Odstrániť
  3. Musím pripustiť že to je správna pripomienka ale aj tak si myslím že technologický pokrok dosiahnutý vďaka vyzbrojeniu sa nedá porovnať s tým ktorý by bolo možné dosiahnuť ak by boli tieto prostriedky venované výskumu hnaného túhou poznať a nie len čo najefektívnejšie sa zbaviť nepriateľa.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Co si myslíš o názoru, že posílat člověka na Mars je hloupost, protože by to bylo příliš drahé a protože člověk by na Marsu stejně nezvládl udělat tolik práce jako jedno nebo několik vozítek, které by se za cenu cesty člověka na Mars daly pořídit?

    Někteří lidé tvrdí, že v době Programu Apollo byli lidé v průzkumu lepší než tehdejší roboti a proto se vyplatilo na Měsíc poslat člověka. Dnešní roboti jsou ale prý mnohem lepší než byli ti v době Programu Apollo a v průzkumu dokonce předčí člověka, takže z hlediska vědy je neužitečné člověka na Mars dopravovat.

    Tenhle názor vyjádřil v pátek v pořadu Hyde Park Civilizace astrofyzik Jiří Grygar, konkrétně pak v čase 51:38 - 53:14.

    link: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/hydepark-civilizace/15.9.2012/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie je to síce otázka na mňa, ale zapojil by som sa:
      V Respekte som čítal rozhovor s bývalím vedúcim pracovníkom v zrušenom programe NASA Constelation, ktorý povedal, že to, čo celú misiu tých robotov by boli schopní spraviť ľudia s prístrojovým vybavením za pár dní.
      Avšak súhlasím, že to je o podstúpenom riziku a cene. Postarať sa o bezpečnosť ľudského tvora je stále dosť náročné a z pragmatických dôvodov to stráca zmysel pokiaľ ich prácu zvládnu roboti aj napriek dlhšej dobe.

      Odstrániť
    2. Tak samozrejme tento názor má svoje opodstatnenie a ignorovať sa určite nedá. Ja samozrejme neviem objektívne posúdiť či je to výhodnejšie alebo nie. Každopádne viac peňazí by neublížilo v žiadnom prípade:) Čo sa týka potenciálnej ľudskej prítomnosti na inej planéte osobne mám pocit že je to hlavne veľmi silný symbol ktorý by mohol nadchnúť mladú generáciu aj ľudí celkovo pre vedu plus možno práve preto že by to bolo oveľa technicky náročnejšie a podobne aj ako výzvu ktorá by mohla byť stimulom pre nové technológie.

      A ak chceme niekedy kolonizovať iné vesmírne telesá čo je asi nevyhnutný krok ak ľudstvo nechce časom vymrieť, z môjho čisto laického pohľadu na túto tému mi príde ako užitočná schopnosť dostať ľudí na aspoň na Mars.

      Odstrániť