Možno to niekomu príde ako
nesmierne podivné, ale za jeden z najdôležitejších impulzov pokroku považujem kritiku. Objektívna kritika pomáha
v každej oblasti života. Predsa len na to, aby sa dalo zlepšovať, je
potrebné hlavne vedieť, kde konkrétne sú chyby a nedostatky. Problémom
však je, že vo všeobecnosti ľudia väčšinou kritiku vôbec nevedia znášať,
a aj keď je vecná a dobre myslená, veľa z nás si ju, minimálne
v prvom momente, vysvetlí skôr ako osobný útok, a tak sa neraz stáva, že
v mnohých oblastiach života ostávajú chyby prehliadané len preto, že tí čo
si ich všímajú, sa na ne boja poukázať, aby nebodaj niekoho neurazili. Samozrejme,
nie každá kritika je objektívna, či vôbec zmysluplná, no neexistuje oblasť vedy
a života ako takého, kde by bolo možné dosiahnuť pokrok bez existencie
akejkoľvek kritiky. A tak ma nesmierne mrzí, že stále existujú témy, ktoré
sú vo väčšej časti populácie voči kritike skoro imúnne, či oblasti, ktorých
kritizovanie je považované v niektorých končinách za trestné
a u nás minimálne za spoločensky nevhodné.
Jednou z takýchto oblastí je
napríklad náboženstvo, čo je veľmi zvláštny fenomén hlavne preto, že náboženstiev
existujú a existovali doslova tisícky, a vzhľadom na to, že bohovia sa medzi sebou väčšinou nemajú veľmi
radi a každé náboženstvo tvrdí niečo iné, je viac ako očividným faktom, že všetky pravdu mať nemôžu a vlastne ju nemusí mať ani jedno. Kritika
pritom nikomu nezakazuje veriť čomu len chce a kým sa nepreženie do
extrémov, tiež určite nikomu neubližuje. Prináša akurát iné pohľady na vec,
ktorých sa pravda predsa nikdy báť nemusí. O to divnejšie sa mi javia prípady,
v ktorých sú ľudia odsúdení, poslaní do väzenia za obyčané vyjadrenie
svôjho nesúhlasu (napríklad tu ), či prípad indického skeptika, ktorého chcú súdiť
za to, že odhalil skutočnosť, že „zázračné voda kvapkajúce z nôh sochy Ježiša"
bola v skutočnosti len voda, presakujúca z blízkej poškodenej
kanalizácie.
Do podobnej pozície sa
v závislosti od krajiny a komunity dostali aj rôzne iné inštitúcie či
názory. Niekde Vami budú opovrhovať za kritizovanie alternatívnej medicíny,
inde za kritiku Greenpeacu a inde samozrejme pre pokus o kritizovanie
miestnej vlády. Jedna vec sa však nikdy nemení, ak nie sme ochotní počúvať
žiadnu kritiku, sme odsúdení k stagnovaniu. To, že objektívna kritika pomáha,
dobre vidno napríklad aj na rýchlom vedeckom pokroku posledných desaťročí. Vedci
sú totiž voči sebe prudko kritickí. Každý sa snaží nájsť chyby v starých
interpretáciách dôkazov, postupoch, či zaužívaných názoroch, pretože jedine tým
sa dá zabezpečiť, že sa naše znalosti neustále vylepšujú, že chybné myšlienky sú
rýchlo odhalené, a aj tí čo nechápu čo je objektívna kritika, sa pomerne
rýchlo odsúvajú bokom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára