Minulý týždeň som skúšal jedno zaujímavé literárne cvičenie. Človek musí napísať 10 vetovú mikro-poviedku s tým že si najprv vymyslí názov poviedky, potom dostane 10 slov z ktorých musí v každej vete použiť presne jedno a zároveň sa mu určí v akom žánri má poviedku napísať.
Moje slová: bublina, fixky, schéma, krok, hemisféra, záhrada, zmysel, lampa, chodník, hlina
Môj žáner: sci-fi
Komár na jej lýtku
Sledujem ako ladným krokom odchádza a je mi to trochu ľúto. Ešte pred chvíľou sa jej koža dotýkala vlhkej hliny v mojom skleníku. Cez všetko čo sa o mne hovorí, stále si nie som celkom istý či to skutočne malo zmysel. Chodník ktorým som sa vydal je príliš kľukatý. Moja záhrada obsahuje veľa mutantov ale ľudia niesu rastlinky. Na tabuli si znova prezriem schému celého projektu a dopíšem "čas odchodu 17:23". Mám rád tieto fixky pripomínajú mi injekcie z môjho prvého labáku. Pravá hemisféra mi intenzívne spracúva možné scenáre interakcie mojich "pohlavný výber ovplyvňujúcich" parazitov. Lampou si zasvietim na preparát komára ktorého potomkov som využil ako prenášačov. Usmejem sa, za chvíľu už budú ženy rovnako intuitívne, ako bubliny nachádzajú najkratšie cesty medzi bodmi, túžiť po vedcoch.
Toto je super :)
OdpovedaťOdstrániť